Tour de France - Champagne, Paríž, Normandia

Autor: Iveta Bakitová | 22.5.2021 o 23:47 | Karma článku: 7,19 | Prečítané:  367x

Po 2 veľkých poznávacích zájazdoch po Škandinávii a Španielsku, sme sa tento krát rozhodli spoznať Francúzsko. Tak, ako do toho času vždy, sme si už v januári rezervovali termín v CK a tešili sa na leto. 

Tento krát sa však nenaplnila kapacita zájazdu, tak sme stáli pred rozhodnutím, vzdať sa sna, spoznať Francúzsko a vybrať sa niekam inam, alebo si to zorganizujeme sami. Tu sa zrodila IVA TOUR, naša malá súkromná CK. Zostavila som itinerár cesty, odhadovaný rozpočet, ostávalo už len presvedčiť účastníkov zájazdu, že to mám pod kontrolou a môžu môjmu plánu dôverovať.  Podarilo sa. Bolo to v roku 2009, keď sme sa v auguste vybrali na veľký okruh Francúzskom. Šli sme 4 v jednom aute, napakovanom až po strechu, v programe sme mali návštevu cca 40 zaujímavých cieľov, spávali sme v campingoch v stanoch, prešli sme viac ako 6000km a za 3 týždne sme toho videli neskutočne veľa, oveľa viac, ako by sme boli videli v pôvodne plánovanom zájazde.

Tak sa poďte spolu so mnou pozrieť čo sme zažili v krajine Galského kohúta.

Zo Slovenska sme vyrazili nabalení tak, že sme sa takmer nezmestili do auta. Prvý dlhý presun do Nemecka, kde sme prespali u manželovej sestry sme si spríjemnili krátkou zastávkou v Regensburgu a vo Walhalle, kde je nad Dunajom postavený antický chrám inšpirovaný aténsky Parthenónom Chrám dal postaviť bavorský kráľ Ludvík I v polovici 19-st.

Ráno sme už prekročili hranice Francúzska a mierili sme do nášho prvého cieľa – oblasti Champagne. Zvlnená krajina pokrytá vinicami dáva na známosť, že sme v cieli cesty.

Ubytovanie sme nemali vopred zabookované, mali sme však prehľad campingov, ktorých je vo Francúzsku naozaj dostatok a sú dokonale vybavené. Bola to výhoda, lebo sme si mohli program flexibilne upravovať. Prvé noci v stane síce dali zabrať, ale potom sme už boli vycvičení ako vojaci, všetko šlo ako po masle a začali sme si to užívať. Komunita ľudí, ktorí trávia svoj voľný čas týmto spôsobom má totiž osobitý šarm a je radosť dostať sa medzi nich. Všetci sú priatelia, všetci sú veselí, každý je ochotný pomôcť a vládne tu proste pohoda akú v nóbl spoločnosti určite nezažijete.

Champange – kraj šumivého vína, ktoré smie ako jediné nosiť hrdý názov Šampanské. Oblasťou preteká rieka Marne, kde sú zakotvené člny a v trstine sa skrývajú labute či iné vtáky.

Hlavným mestom oblasti je Remeš, ale najviac vinárskych domov  tzv maisons  je sústredených v meste Epernay. Tu máte možnosť prechádzať sa ulicou, kde sídlia najznámejšie značky produkujúce tento prestížny bublinkový mok ako Dome Perignon, alebo Moet Chandom

A samozrejme, ak sme už tu, tak musíme aj ochutnať.

Pozreli sme si pivnice v jednom z vinárstiev Castellane a tu sme aj ochutnali ako chutí pravé šampanské.

Špecifické vlastnosti  vínu dodáva pôda s vysokým obsahom vápenca a skamenelín  a samozrejme špeciálny proces kvasenia, točením fliaš a zrenia v jaskynných chodbách so stálou teplotou, ktorý objavll páter Dom Perignon v 17. st.

Zanietenému mníchovi trvalo celé desaťročia, kým dokázal, že bublinky v jeho víne nie sú jeho skazou, ale požehnaním a toto víno ľudovo nazývané šampanské sa stalo symbolom spoločenskej prestíže v Európe, ale aj vo svete.

Po ochutnávke sme sa ešte poprechádzali vinicami a navštívili sme dedinku Hautvillers miesto, kde pôsobil a je pochovaný Dom Perignon.

Z oblasti Champagne sme sa presunuli do Paríža. Vzhľadom k tomu, že to bola naša 3.návšteva tejto úžasnej metropoly a mali sme tu plánovaný len 1 deň, vynechali sme návštevu najznámejších pamiatok, ktoré sme si pozreli pri predchádzajúcich potulkách . Navštívili sme štvrť  La Défense, ktorá patrí k najvýznamnejším moderným urbanisticým celkom sveta a  najvyšší mrakodrap v meste Monparnasse s výšou 210 m a nádhernou vyhliadkou na Paríž.

Prechádzkou popri Seine sme sa dostali na ostrov Cygnes, kde je zmenšená socha Slobody. Je to dar francúzskych občanov žijúcich v USA k 100 výročiu Veľkej Francúzskej revolúcie.

Večer sme si užili vysvietenú štvrť a ráno už pokračujeme do ďalšieho cieľa Giverny.

Dedinka Giverny leží cca 80 km od Paríža. Je to miesto, kde žil a tvoril jeden z najväčších velikánov umenia - impresionista Claude Monet.

Nájdete tu jazierko s asi naslávnejšími leknami, pretože  práve tu vznikali Monetove “Lekná” a práve tu stojí jeho dom s ateliérom, v ktorom vznikali diela, ktoré obdivujeme dodnes v najprestíznejších galériách sveta. Dnes je tu múzeum obkolesené vidieckou záhradou a už spomínané nádherné jazero s leknami.

Po návšteve tejto oázy pokoja poračujeme na sever do Normadie k tzv alabastrovému pobrežiu. Vysoké biele útesy vytvárajú scenériu, čo vyráža dych. Zelené svahy v kontraste so snehovo bielou farbou skál a modrým morom – proste to dokáže len príroda.

V skalách sú tunelmi pospájané malé pláže, ktoré však za prílivu zaplaví voda, tak je nutné riadiť sa tabuľkami s presnou informáciou kedy sa tak stane. Keďže sme sa v tých tabuľkách vôbec nevedeli orientovať, mali sme  poriadny strach, keď sme sa cez jeden taký tunel vybrali, ale zvedavosť bola väčšia a určite sa oplatilo Zapadajúce slnko nám pripravilo nádherné divadlo.

 Mesto Etretat je miesto, kde sú útesy najkrajšie a malebné mestečko s hrázdenými domami večer poúka veľmi príjemný oddych po náročnom dni.

Ráno opäť balíme stany a vyrážame smerom  k miestu, kde sa v deň D vylodili 6.6. 1944 spojenci v Normandii V meste je na pamiatku tejto operácie múzeum s panoramatickým premietaním  záberov z tohto ťažkého obdobia. Tiež tu ešte vidieť zvyšky pontónov, ktorými sa ťažká technika v Deň D dostávala na pevninu. Dnes už len toto pripomína strašné obdobie, ktoré sa už dúfam nikdy nezopakuje

Po tejto spomienke sme pokračovali do starého rybárskeho prístavu Honfleur. V mieste kde sa Seina vlieva do mora je postavený úžasný závesný mýtny most Pont de Normandia dlhý 2143m.

Starý prístav, Vieux Bassin, je lemovaný peknými mestskými domami z 16. - 18. storočia a jeho krása priťahovala mnohých  impresionistických maliarov, vrátane Clauda Moneta alebo Eugèna Boudina. Mesto bolo počas druhej svetovej vojny ušetrené bombardovania, a tak sa jeho stredoveká časť zachovala v takmer pôvodnej podobe: dláždené uličky lemované úzkymi polodrevenými domami sú dnes domovom umeleckých galérií, butikov, reštaurácií a obchodov so suvenírmi.  

Nás okrem iného zaujal zaujal calvados a cidre  - lahodné nápoje z jabĺk a hrušiek podávané v každej reštaurácií, tak sme teda ochutnávali.

V meste sme navštívili múzeum Erica Satieho, hudobného sladateľa rodáka z Honfeuru. Bolo to veľmi zajímavé, keďže expozícia vťahuje navštevníka do jeho sveta interaktívnou fomou.

A po tejto prehliadke už smerujeme k jednému z hlavných cieľov cesty a to je Mont Sant Michel.

O ňom a aj o ďalších krásnych miestach Vám porozprávam nabudúce, Zatiaľ dovidenia

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Časomiera očkovacej lotérii vypršala, registrácia na ňu však zatiaľ nefunguje

Spustenie lotérie ministerstvo posúva na ôsmu večer.

Nevšedný príbeh, manželka mu nosí palice. Kto je Sabbatini?

Nemôžem tomu uveriť, je to úžasné, vravel slovenský golfista.

Píše Peter Zmeko

V čom sa mýlite, keď hovoríte o „výhodách“ pre očkovaných

Paušálne prijímanie rovnakých opatrení pre očkovaných a neočkovaných nie je možné.


Už ste čítali?