Taliansko - jedinečné Cinque Terre a Ligurská riviéra.

Autor: Iveta Bakitová | 2.4.2021 o 15:00 | (upravené 3.4.2021 o 8:44) Karma článku: 6,61 | Prečítané:  806x

Opäť za tým stál článok v časopise, ktorý ma zaujal. Nádherné zábery farebných dediniek ma očarili natoľko, že som sa začala bližšie zaujímať, kde ten skvost – pamiatka Unesco - Cinque Terre vlastne je.

Google ukázal, že je to časť talianskeho pobrežia v oblasti Ligúria. Takže cieľ je jasný už len nájsť termín, zostaviť program a môžeme vyraziť.

Je máj 2011 a opäť vyrážame spoznávať neznáme zákutia tejto planéty. Cieľ cesty – talianska Ligúria a Cinque Terre

Ideme autom, prvá zastávka aj ubytovanie na 1 noc je vo Verone. Mesto, kde William Shakespeare zasadil dej svojho asi najznámejšieho románu Rómeo a Júlia.

Došli sme tam okolo 15:00, takže času na prechádzku práve akurát..Verona pamätá časy pred naším letopočtom,časy najväčšieho rozkvetu Rímskej ríše, darilo sa jej aj v časoch neskorších a darí sa jej aj dnes

Je tu pár krásnych typicky talianskych námestí s fontánami, kaviarňami a úžasnou atmosférou. Na námestí Piazza Erbe je možné vyjsť si na vežu Lamberti, odliaľ je úžasný výhľad na život mesta pulzujúci v svojom tempe a množstvo červených striech, svetlíkov a strešných terás, kde relaxujú obyvatelia bytov.

Pri prechode medzi námestiami  idete bránou, kde nad vami visí veľká kosť – veľrybie rebro. Legenda hovorí, že ak pod týmto rebrom prejde panna, kosť spadne. Doteraz nespadla, tak neviem, čo si o tom myslieť

Časy rímskych gladiátorských zápasov pripomína antický amfiteáter, postavený v prvom storčí. Aktuálne sa tu odohrávajú velké operné predstavenia, počas dňa si to tu môžete popozerať a vcítiť sa do role diváka v tejto impozantnej stavbe.

Samozrejme vo Verone nemôžeme vynechať slávny Julietin dom, kde sa odohrával tragický príbeh lásky Rómea a Júlie. Do nádvoria domu sa vchádza od ulice chodbou, kde tisícky turistov píšu zamilované odkazy na stenu a lepia tu žuvačky. Nevyzerá to práve lákavo a myslím, že som aj niekde čítala, že to chcú dať do poriadku, ale v čase našej návštevy to tam vyzeralo takto.

Po prechode touto chodbou sa ocitnete na malom nádvorí so sochou Julietty. Záujem o fotografiu s touto legendárnou postavou je samozrejme veľký. No a ešte je tu balkón, pod ktorým stával a čakal na svoju Júliu jej Rómeo. V dome je aj malé múzeum, ale v čase našej návštevy sme vstup už nestihli

Ráno sme sa  vyviezli na vyhliadku, kde sa nám Verona ukázala v celej svojej kráse

a potom sme sa vybrali až takmer ku francúzskym hraniciam do San Réma na Ligurskú riviéru.

San Remo leží takmer na hranici s Francúzskom a myslím, že mesto stojí tak trochu v tieni svojich slávnejších francúzskych susedov, ako sú Monaco, Monte Carlo, Nice a Cannes. My sme tam v podstate strávili len večer v hotelíku Maristella priamo pri mori. Hotel mal už svoj Zenit za sebou a trochu nostalgicky pripomínal časy zašlej slávy, keď sa tu stretávala smotánka z vyšších kruhov.

Ten nostalgický dojem som mala v celom meste, ale je fakt, že sme nemali čas spoznať ho nejako bližšie, lebo ráno sme už vyrážali popri letoviskách Ligurskej Riviéry do Portofina a potom už k nášmu hlavnému cieľu Cinque Terre.

Cestou sme si však pozreli 2 zaujímavé miesta, ktoré stáli za to.

Prvým bola dedinka DolceAqua, ktorá inšpirovala aj Clauda Moneta. Most, ktorý oddeľuje nové a staré mesto sa objavil na niekoľkých jeho plátnach.

Samotná dedinka je spleť uličiek a viac podlažných domov, ktoré vytvárajú kompaktný celok pospájaný rôznymi portálmi. Prechádzka v týchto uličkách je očarujúca, až si neviete predstaviť, že v tých na seba naskladaných domčekoch žijú ľudia v 21 storočí. Keď sa cez spleť uličiek dostanete až hore uvidíte zachovalú zrúcaninu  hradu, ktorý pri pohľade zdola vyzerá ako čiapočka prilepená na kopci pokrytom strechami domov. Námestíčka s priemerom 10 m obkolesené 3- poschodovými domami sa ani nedajú zachytiť objektívom fotoaparátu, ale každopádne zapôsobia na každého návštevníka, takže určite sa sem oplatí zavítať ak sa už pohybujete niekde v blízkosti.

Druhou našou zastávkou je botanická záhrada Hanbury. Je to nádhera zasadená do svahu a je dielom angličana Thomasa Hanburyho – viktoriánskeho obchodníka a botanika, ktorému učaroval tento kúsok zeme a začal s výsadbou viac ako 5000 druhov rastlín z rôznych kútov sveta. Botanická záhrada prežila aj ťažké časy, keď spustla a stratila svoju krásu, ale našťastie dnes je už súčasťou svetového dedičstva UNESCO a patrí do zoznamu 10 najkrajších záhrad v Taliansku. Kto má rád kvety, tak toto určite nemôže vynechať.

Po relaxe v tejto oáze pokoja pokračujeme po pobreží s poslednou zastávkou v najlukratívnejšej dedine Ligurskej riviéry Portofino .

Pôvodne malá rybárska dedina sa zmenila na lákavé turistické stredisko. Od prístavu v malej zátoke sa stúpa popri Marine, kde kotvia luxusné jachty a kde sú rozmiestnené zaujímavé umelecké diela, až k hradu, ktorý kedysi slúžil na obranu tejto oblasti. Dnes je tu múzeum, kde sú okrem iného fotografie slávnych osobností, ktoré tu strávili nejaký čas.

Od hradu sa dá prejsť k romantickému kostolíku Divo Martina z 11.st. a k tomu výhľady na ktoré sa nezabúda.

Po tejto bodke za pekným dňom sme dorazili do oblasti tzv. Cinque Terre na ubytovanie v blízkosti Levante.

Čo je vlastne Cinque Terre ?

5 dediniek pod ochranou UNESCO je ako 5 vrabčekov usadených na útesoch zalesneného pobrežia medzi Levante a La Speziou s malými prístavmi, farebnými domčekmi rozmiestnenými do kopcov NP a nekonečne romantickou atmosférou. Nie je tam vlastne nič, ale to NIČ, je proste tak krásne, že sem prichádzajú milióny turistov a obdivujú tú nádheru.

My sme sa najprv vybrali autom. Cesta vedie horskou oblasťou a trvá zbytočne dlho, lebo ku každej dedinke treba schádzať prudkými serpentínami dole, ale aj to má svoje čaro

Po prvej obhliadke sme prišli na to, že najefektívnejším spôsobom presunu medzi dedinkami je vlak, ktorý premáva po pobreží v pravidelných intervaloch, pomerne často a vystúpite priamo v centre dedinky, takže si môžete všetko pohodlne pozrieť a potom jednoducho počkať na ďalší vlak a presunúť sa ďalej.

Druhá možnosť je ísť loďou, ktorá stojí v každej dedinke a je tu aj benefit, že vidíte dedinky od mora, lebo len tak je ten dojem úplný.

Tretia možnosť je turistika lebo jednotlivé dedinky sú prepojené turistickým chodníkom, takže ak si máte dostatok času a chcete si užiť aj nádherné výhľady z útesov aj toto je spôsob ako si pozrieť päť obdivuhodných romantických dediniek.

Teraz už len môj dojem a možno to, čo mi ostalo v pamäti ako charakteristická črta jednotlivých dedín Cinque Terre

Monterosso – prvé v poradí a najväčšie stredisko oblasti, krásna dlhá pláž so svetlým jemným štrkopieskom, strážna veža na skale oddeľujúca historické centrum od pláže, prístav, odkiaľ sa viete vydať do ostatných dedín člnom alebo loďou a pizzeria, kde visí  verný portrét majiteľa

Corníglia – vysoký útes, kde sa na vrchole rozprestiera malá dedinka s farebnými domčekmi, množstvom kvetináčov a krásnym výhľadom

Vernazza – malý zálivček lemovaný reštauráciami s farebnými dáždnikmi, veža týčiaca sa na útese a nádherný teplý večer, kde množstvo fotografov loví ten naj záber

Manarolla – úzky skalnatý prístav s farebnými člnmi povyťahovanými až k sediacim hosťom v reštauráciách, oranžovo-ružové uličky terasovité políčka, kde sa vinie krížová cesta, zaujímavý kríž kde je Kristus zo šrubiek a matiek a nádherná priezračná voda

Riomagiorre – krásne malé námestíčko obklopené farebnými domami, farebné bójky sušiace sa v podlubiach domov v ulici postupne sa zužujúcej do mora a všade člny, ktoré sa nezmestia do miniatúrneho prístavu, proste zákutia kde fotograf musí cvakať.

Je lepšie 1x vidieť ako 100x počuť, tak dúfam, že aspoň fotky v tomto článku vás pozitívne naladili a dostali ste chuť navštíviť tieto malebné miesta. Niekedy netreba nič príliš komplikované, aby ste sa cítili úžasne a Cinque Terre je presne tento prípad, tak už ostáva len sa tam vybrať. Držím palce aby to mohlo byť už čoskoro

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: V Izraeli hrozí vojna

Desiatky mŕtvych, stovky zranených.

Komentár Zuzany Kepplovej

Fico pokúša Krajniaka

Pomoc sa nedáva len tým, čo ju akože nezneužijú. To nie je odmena za dobré správanie.


Už ste čítali?