Čierna Hora - popoluška, alebo princezná Balkánu?

Autor: Iveta Bakitová | 25.3.2021 o 20:04 | (upravené 26.3.2021 o 18:14) Karma článku: 7,54 | Prečítané:  2165x

Malá balkánska krajina ťažko skúšaná etnickými spormi, kde sa miešajú rôzne kultúry, krajina s bohatou históriou a nádhernou rozmanitou prírodou, statnými chlapmi a hrdým národom – to je Čierna hora, alebo Monte Negro.

Myšlienka, že si túto krajinu pozrieme dozrievala niekoľko rokov a nakoniec nadišiel čas a padlo rozhodnutie – ide sa poznávať tento kúsok zeme, ktorý nie je tak často v hľadáčiku dovolenkárov.

CK Iva-tour ako sa familiárne volám, keď sa chystám na nejakú cestu si pripravila program zájazdu a začiatkom septembra 2013 sme vyrazili vo štvorici autom cez Srbsko, Bosnu a Hercegovinu  do Čiernej Hory.

Cesta ubiehala ako po masle, prvá zastávka bola v Sarajeve, kde sme boli okolo obeda.

Sarajevo je multikultúrna metropola, My sme sa zastavili v  štvrti  Baščaršija, ktorá má typický orientálny charakter, vybudovaná bola v 15st., je tu množstvo mešít, uličky s orientálnym tovarom

 

a miesto, kde sa odohrala dráma, ktorá spustila kolotoč prvej svetovej vojny – bolo to 28.6.1914, keď práve v Sarajeve zavraždili Františka Ferdinanda – následníka rakúsko-uhorského trónu a potom to už malo rýchly spád a katastrofálne následky

 

Na jednom z námestí boli na chodníku 3D kresby, ktoré sme videli práve tu po 1x a vôbec sme si ich nevšimli, keďže ten 3D efekt je viditeľný iba vo foťáku. Až pozorovaním ostatných nám došlo, že asi je to niečo zaujímavé a fakt bolo.

Po prehliadke Sarajeva sme mali do nášho cieľa Žabljak už len 180km,  tak sme si mysleli, že času máme až až. Cesta sa však začala výrazne zhoršovať, priemerná rýchlosť sa znížila na 40km/hod, miestami aj menej, navigačka veľmi nefungovala ( to platí o celej Čiernej Hore ) a začali sme mať pochybnosti o tom, či ideme správne.

Aktuálny vodič už stratil nervy a skríkol „ Ja už neviem v akej p... sme! „ Keďže sme práve stáli pred obchodom, ktorý mal v názve presne toto slovo, poslala som ho teda do tej p... zistiť aká je skutočnosť ( nápoje v srbochorváčštine = pića ) V obchode s nápisom Pića nám povedali, že sme na správnej ceste, tak sme pokračovali. Medzičasom sa zotmelo a boli sme niekde v horách. Nikde ani vtáčika- letáčika, nieto živáčika. Podľa našich prepočtov sme už mali byť v cieli a tabuľa na ktorej sme si všetci 4 pri svetle svetlometov prečítali, že do Žabljaku je už len 4,4km, nás v tom len utvrdila. Tak sme teda šli, šli, v tme bez jedinej známky života naokolo a cieľ stále nikde. Nervozita s pribúdajúcou únavou stúpala a keď sa konečne na ceste objavilo auto v protismere, jednoducho sme zastali v strede cesty a zablokovali ho. Vyskočili sme z auta, lebo sme sa opäť potrebovali uistiť, že ideme správne. Myslím, že sme posádku mierne vystrašili, lebo to fakt vyzeralo ako prepad uprostred noci, ale podstatné bolo, že sme sa dozvedeli, čo bolo treba a tento krát sme už naozaj boli len na skok od cieľa. Potom na ďalší deň už za svetla, keď sme lovili zábery prechádzajúc touto istou cestou. sme zistili, že na tej tabuli nebolo 4,4km, ale 44km – takže my sme už asi videli, to čo sme si želali, nie to, čo tam naozaj bolo.

V Žabljaku sme boli ubytovaní v drevených chatkách 3 noci. Je to horské turistické stredisko v NP Durmitor. Tento NP ponúka veľa krásnych turistických vychádzok.

My sme začali pri rieke Tara, kde je dlhý panoramatický most a je tu možnosť previezť sa na najdlhšom Zip-line v Európe ( aspoň tak to bolo propagované )

Za mostom je veľmi fotogenický malý kláštor St. Michal, ktorý bol kompletne zrekonštruovaný v posledných rokoch. Miestna teta síce nebola stotožnená s našou fotografickou výbavou, ale nakoniec nás nechala nakuknúť dnu

Samotná rieka Tara tečie miestami hlbokým kaňonom a má nádhernú tyrkysovo-modrú farbu.

Prechádzajúc po ceste popri toku rieky sme prešli do nášho ďalšieho cieľa -veľmi pekného pravoslávneho kláštora Morača. Je to významné pútnické miesto a j trvale obývaný mníchmi. Chrám Nanebovzatia z 13 st. je známy svojimi starými ikonami a jedinečnými freskami.

Záhrada v celom komplexe je oázou pre dušu aj telo a určite toto miesto stojí za návštevu.

Po prehliadke kláštora sme sa ešte pri západe slnka zastavili pri jazere Crno, ktoré je vyhľadávaným turistickým aj oddychovým cieľov návštevníkov NP

Ďalší deň sa začal hmlistým ránom v Žabljaku, ktoré postupne slnko sfarbovalo do nádhernej zlatooranžovej farby.

 

Potom sme sa vybrali na krátku túru na vrch Čurevač. Bola to príjemná prechádzka s nádhernými výhľadmi do údolia.

Deň pokračoval tzv. fotosafari, keď sme prechádzali tou istou cestou, ktorou sme sem prišli, cez sedlá a priesmyky až k Pivskému jazeru.  V horskom sedle vo výške 1907m sme sa na salaši občerstvili chutnými syrovými koláčikmi a čerstvou žinčicou, pozdravili baču s jeho ovečkami a kochali sa krásou rozkvitnutých jesienok, ktorých boli plné lúky.

Postupne sme schádzali serpentínami a cestnými tunelmi k Pivskému jazeru, ktoré sa ako smaragd vynímalo pod nami. Vyzeralo nádherne.

Je to vlastne priehrada, ktorá zatopila niekoľko obcí a jej obeťou sa mal stať aj Pivský kláštor. Ten však za pomoci UNESCO presťahovali aj s  vegetáciou o 3km ďalej a vďaka tomu si  môžete pozrieť  vzácne zbierky kníh, pozlátený ikonostas z roku 1638 aj iné vzácne exponáty.

Deň sme ukončili v kaňone Nevidio – názov dostal priliehavý, lebo jeho dno totiž nevidno. Stretli sme aj rafťákov, ktorí kaňon zdolávali po vode. My sme si ho pozreli len zvrchu a aj keď sme dno kaňona mohli len tušiť bolo to veľmi pekné miesto.

Cestou sa podaril aj tento záber – môj muž ho nazval Vettel

Aj takéto stroje ešte v Čiernej hore môžete stretnúť

Ružové obloha zapadajúceho slnka dáva na známosť, že sa končí ďalší krásny deň a zajtra  sa už budeme presúvať smerom na juh na 2. ubytovanie, odkiaľ spoznáme ďalšie krásne miesta tejto malej, ale krásnej krajiny.

Naša cesta pokračuje zo Žabljaku smerom k druhej  základni v blízkosti Herceg Novi, odkiaľ podnikneme ďalšie expedície  smerujúce k spoznaniu úžasnej krajiny Monte Negro

Opúšťame NP Durmitor aj hory a smerujeme k veľmi unikátnej stavbe – kláštoru Ostrog  Stojí tu od 17.st,  jeho priečelie je akoby nalepené na skale a pôsobí impozantne.

Je tu vybudovaný celý komplex a okrem turistov sa tu schádzajú pútnici zo širokého okolia. Keď sme videli ten zástup čakajúci na vstup do kláštora, tak sme to chceli vzdať, môj muž to aj vzdal, ale 3 účastníci zájazdu vrátane mňa sa do toho radu postavili a trpezlivo čakali na pražiacom slnku s predstavou, že keď sa tam konečne dostaneme, tak uvidíme nejakú veľkú jaskyňu v skale, kde sa odohrávajú náboženské obrady.

Po asi 1,5 hodine sme sa dostali do malej jaskynky, kde bol kňaz a nejaké relikvie. Kňazovi sa všetci klaňali a ten im udeľoval nejaké požehnanie. My sme tam zjavne z duchovného pohľadu nepatrili, čo nám kňaz aj neverbálne dal najavo, tak sme len nemo prešli okolo a potom sme zistili, že to je vlastne všetko, čo sme tam mohli vidieť. Tak sme sa vrátili späť na nádvorie, kde si môj muž spokojne hovel a pozoroval dianie naokolo. My upražení sme nechápali, prečo sme tam vlastne stáli, ale aj to je skúsenosť. Takže poučenie pre prípadných záujemcov – kláštor Ostrog je krásny, ale zaujímavý je hlavne zvonku, takže, ak nie ste vyslovene veriaci, ktorí hľadajú duševnú útechu, určite tam nestojte.

Cestou sme chutnali figy, granátové jablká

a ešte krátka povinná zastávka pri ceduľke s veľmi zaujímavým menom, hlavne pre nás Slovákov. To sa proste v Čiernej hore nedá vynechať.

a to je už na dnes všetko, ale Monte Negro toho ponúka ešte oveľa viac a o tom Vám porozprávam v 2. časti, Pozrieme si ešte 2 NP Čiernej Hory, najväčší fjord južnej Európy Boku Kotorsku a ešte všeličo pekné, čo sa oplatí vidieť v Čiernej Hore. Zatiaľ dovidenia

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: V Izraeli hrozí vojna

Desiatky mŕtvych, stovky zranených.

Komentár Zuzany Kepplovej

Fico pokúša Krajniaka

Pomoc sa nedáva len tým, čo ju akože nezneužijú. To nie je odmena za dobré správanie.


Už ste čítali?