Maurícius - perla Indického oceánu

Autor: Iveta Bakitová | 1.3.2021 o 20:27 | (upravené 2.3.2021 o 5:58) Karma článku: 5,13 | Prečítané:  523x

Maurícius – rozprávkový ostrov, kde sa na malej ploche miešajú rôzne kultúry a očarí vás rôznorodá nádherná príroda. Na to, že ostrov má cca 2000 km2 je možné vidieť tu neuveriteľne veľa zaujímavostí.

Cestu sme realizovali cez Airstop.sk a šli sme s nemeckou CK.  Teda dá sa povedať, že oni nám zabezpečili letenku z Viedne s prestupom vo Frankfurte, ubytovanie a stravovanie. Program sme si už organizovali samostatne. Dlhé lety nepatria práve k mojim obľúbeným činnostiam a v noci už vôbec nie, ale je mi jasné, že ak sa chce človek presunúť tak ďaleko musí sa to nejako pretrpieť. Od odchodu z domu po spokojné vyvalenie sa na posteľ v hotelovej izbe to bolo 28 hodín.

Po prílete na Maurícius nás čakal autobus, kde sa batožina nakladala na strechu – prvý stret s Afrikou. Tento ostrov sa síce nedá považovať za typickú Afriku, ale je tam cítiť tú blízkosť. Vidíte tu čierne ženy vo farebnom oblečení, ktoré nosia svoj nákup na hlavách a tiež čiernych chlapov so snehobielym úsmevom a stále dobrou náladou.

Maurícius je predovšetkým dovolenkový raj. Okolo ostrova sa tiahne koralová bariéra, kde sa trieštia vlny indického oceánu a vytvárajú tak bielu obrubu, ktorá oddeľuje tyrkysové more a biele pláže s čiernymi sopečnými skalami a sýtou zeleňou vegetácie na pobreží, od hlbočín oceánu.

Ostrov je hornatý,  vo vnútrozemí je pásmo lesa  a celý ostrov má dostatok vody. Vidíte tu kokosové palmy, popri pobreží lesy prasličníkov a aj mangrovníkové lesy a veľa vodopádov.

Pôda je hnedočervená a mimoriadne sa tu darí cukrovej trstine, ktorá lemuje cesty po celom ostrove. 

Kolorit dotvárajú rôzne exotické farebné kvety 

Časy dávno minulé predstavujú  staré cukrovary z červených, alebo čiernych tehál, ktorých komíny pripomínajú začiatky spracovania cukrovej trstiny na cukor

Boli sme tu v máji, čo je obdobie zimy, keďže sme na južnej pologuli. Počasie bolo stabilné, bolo teplo cca 25-30 stupňov, sem tam spŕchlo, ale bolo to vždy len na chvíľu. Jediné čo pripomínalo zimu bol skorý západ slnka – cca o 18:30 bola už tma.

Strávili sme tu 9 dní a za ten čas sme si stihli pozrieť všetky časti – sever, západ, východ, juh aj vnútrozemie.

Delegátka nemeckej CK nás varovala, že požičanie auta od miestnych podnikateľov môže byť riskantné, ale túto radu sme si nezobrali k srdcu a nevyužili sme jej lukratívnu predraženú ponuku.

Miestny podnikateľ si nás zobral od hotela do svojho officu – rozumej garáž priamo prepojená s obytnou časťou domu, presnejšie domčeka, kde bez mihnutia oka skopíroval údaje z mojej kreditky. Niekam zavolal a za chvíľu sme sa viezli na našom stroji neidentifikovanej značky na hotel. Našu pozornosť zaujal ovládač teploty, ktorý nebol červeno modrý teda kúrenie vs. chladenie, ale bol len modrý od svetlej po tmavú takže tu v aute existuje len zima alebo väčšia zima

Jazdí sa vľavo a pravidlá cestnej premávky domácim veľa nehovoria, Cesty sú celkom dobré, pomerne  úzke a hlavne v dedinách sa popri cestách neustále pohybujú húfy ľudí. Na krajniciach sú odstavené autá, tak, že zasahujú do polovice vozovky. Miestny vodič to nevníma ako prekážku na ceste a po bliknutí smerovkou automaticky predpokladá, že ten čo ide oproti pochopil, že ho má pustiť.

Inak tú kreditku som po návrate radšej zablokovala, ale možno som len prehnane nedôverčivá.

Ďalšou perličkou boli autobusové zastávky, ktoré boli cca každých 200m. Najprv sme si mysleli, že asi každá linka stojí niekde inde, ale rez sme kopírovali autobus a na naše prekvapenie naozaj na každej stál.

Prekvapením bola aj obsluha parkovacieho automatu na viacpodlažnom parkovisku v Port Luis.  Buď podporujú zamestnanosť miestnych obyvateľov, alebo predpokladajú, že tak dokonalý parkovací systém by návštevník z Európy asi nepochopil.

Z koloniálnych čias tu ostali nádherné koloniálne vily, až si viete predstaviť ako si tam anglické dámy dávali čaj o 5 na terase v bielych prútených kreslách a čierne pestúnky sa starali o ich potomkov. Zatiaľ čo chlapi presekávali cukrovú trstinu aby lode mohli odvážať do Európy vzácne suroviny – cukor, rum, čaj, vanilku.

 

Maurícius bol dôležitým prístavom Východo indickej spoločnosti, ktorá exportovala rôzne exotické suroviny z Ázie di Európy. Práve toto obdobie bolo aj časom, keď sa na ostrov dostalo veľmi veľa Indov a dnes je práve toto etnikum najpočetnejšie na ostrove. Vidíte tu veľa rôznofarebných hinduistických chrámov a aj jedno z veľmi významných hinduistických pútnických miest Grand Bassin

Legenda hovorí, že hinduistický boh Šiva so svojou manželkou Parvati letel na kvetinovom koberci nad zemou,keď im učaroval ostrov v smaragdovom mori. Na hlave niesol rieku Gangu,aby uchránil svet pred povodňami. Práve nad týmto miestom Ganga vyronila slzu a vzniklo tu jazero. Ganga bola smutná, že svoju vodu necháva na opustenom ostrove, ale Šiva ju upokojil, že v budúcnosti sa tu usadia ľudia od jej brehov a budú sa tu každorčne schádzať na púti a tak sa aj stalo.

Maurícius je aj vlastníkom série veľmi vzácnych a drahých poštových známok na svete – Modrého a Červeného  Maurícia. Viete, že ich sláva má pôvod vlastne v omyle? Tieto známky boli vydané v roku 1847 a pri tlači došlo k chybe. Namiesto POST PAID - poštovné uhradené, bolo na nich vytlačené POST OFFICE - poštovný úrad. Ako náhle sa na chybu prišlo, tak boli stiahnuté z obehu, ale manželka vtedajšieho guvernéra na ostrove ich stihla niekoľko desiatok odoslať na pozvánkach na jeden zo svojich slávnych plesov. Na ostrov sa dostali v roku 1993, keď ich vykúpili za 2,2 mil. dolárov a je to jediné miesto, kde ich môžete vidieť obe spolu

Jedným z ďalších symbolov ostrova je vták Dodo. Kedysi ich tu žili tisíce, ale mnohé výpravy moreplavcov ich preriedili až na 0. Tento vták nemal prirodzeného nepriateľa a tak dôverčivo vítal vyhladovaných námorníkov, ktorý v tomto milom tvorovi videli ľahko získanú potravu. Asi preto sa mu po česky hovorí Blboun nejapný a preto ho dnes môžeme vidieť už len na obrazoch, alebo v rôznych vyhotoveniach ako suvenír. jeden exemplár je síce vypreparovaný v múzeu v Port Luis, ale v čase našej návštevy bolo zavreté

Ako suvenír si tiež môžete odniesť ručne vyrábané modely rôznych lodí. Je tu veľa dielní, ktoré sa venujú tejto výrobe. Niektoré modely sú prepracované do posledného detailu a ich cena sa vyrovná cene auta

To, že sme v Afrike bolo vidieť aj na „pracujúcich „ robotníkoch, ktorí opravovali cestu. Počas pracovnej doby si obidvaja užívali  ležiaci za sebou na obrubníku s nohami preloženými, ako také dvojičky a zrejme čakali na ďalšie pokyny.  Veď práca neutečie.

Na obyvateľoch bežných dedín  vidieť, že bohatstvom neoplývajú, ale nie sú tu také typické „getá“ ako v niektorých iných krajinách 3 sveta, kde je rozdiel medzi pozlátkom hotelových komplexov a realitou mimo nich priepastný.

Hlavné mesto Port Luis je centrom ekonomiky krajiny a má európsky charakter.

Výnimkou je miestna tržnica, kde sa predajcovia hlasne predháňajú, aby ste sa pristavili práve pri jeho stánku. Iné „ mestá“ sú už skôr dovolenkové strediská  s množstvom reštaurácií a obchodov.

Ešte jedna zaujímavosť - dúha na Mauríciu je oveľa plytšia ako tá naša, je to logické vzhľadom na polohu, ale keď to človek vidí, tak to prekvapí.

Maurícius toho ponúka naozaj veľa a určite by bola veľká škoda tráviť čas len v nejakom dovolenkovom rezorte. Rozloha ostrova umožňuje veľmi pohodlne spoznať kultúrne aj prírodné zaujímavosti za veľmi krátku dobu. To čo sme si stihli pozrieť na tomto nádhernom ostrove za našich 9 dní Vám priblížim v pokračovaní série o perle Indického oceánu. Zatiaľ dovidenia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Matovič oznámil uvoľňovanie opatrení, prejdeme do bordovej fázy

Opatrenia sa uvoľnia od budúceho týždňa. Slovensko na Covid automate zmení farbu.

Covid automat: V čiernej farbe už nebude žiadny okres

Slovensko postúpi do III. stupňa varovania.


Už ste čítali?