Kúzelný Cornwall - z Londýna po Plymouth

Autor: Iveta Bakitová | 20.2.2021 o 7:33 | (upravené 21.2.2021 o 8:14) Karma článku: 6,82 | Prečítané:  551x

Kedysi dávno mi niekto daroval knihu od Rosamundy Picherovej Divoký tymián. Príbeh bol klasický sladký s predvídateľným koncom, ale tie opisy miest, kde sa odohrával boli dokonalé. Vedela som si to živo predstaviť 

a odvtedy som čakala na vhodnú chvíľu kedy budem môcť navštíviť Cornwall – malý chvostík britského kráľovstva na juhozápade krajiny.

Cornwall a Devon sú 2 britské grófstva, ktoré neustále súperia o titul najkrajšia časť Veľkej Británie. Myslím, že prvenstvo si zaslúžia obidve. ( pre mňa je to však Cornwal )

Cestu sme si naplánovali na prelom augusta a septembra, keď je najstabilnejšie počasie Tento krát sme šli vo štvorici. Leteli sme z Viedne do Londýna, kde sme už mali zabookované auto. Po vybavení formalít sme nasadli a vyrazili po stopách Rosamundy Pilcherovej. Volant na pravej strane si odskúšali len muži. Ženská časť posádky to radšej neriskovala. Trvalo takmer 2 hodiny, kým sme sa vymotali z Londýna a zrazu kde sa vzal, tu sa vzal pred nami Stonehenge.

Nemali sme ho zaradený v programe, ale keď sa nám sám postavil do cesty, tak sme sa už zastavili. Bohužiaľ sme sa tam nakoniec aj tak nedostali, lebo návštevy sa plánujú na konkrétne časy a kým by sme sa dostali na rad, bol by už večer. Je tam obrovské informačné centrum, kde sa kupujú lístky a môžete si tam pozrieť niečo z histórie aj malú ukážku obydlí vtedajších obyvateľov a tiež ukážku, ako asi ťahali obrovské megality  v dobe kamennej na miesto svätyne.

Samotná stavba je pomerne ďaleko od informačného centra, ohradená plotom, takže, ak by ste sa chceli nadýchnuť magickej atmosféry priamo  pod mohutnými megalitmi, nie je to aktuálne možné.

No nič, pozrieme si to možno niekedy nabudúce a teraz už hurá do nášho prvého cieľa – mesto Lyme Regis, ktoré je centrom tzv Jurského pobrežia, známeho, ako veľké nálezisko rôznych fosílii. V meste sa organizujú výpravy, resp. tábory, kde sa vydávate hľadať skameneliny, ako kedysi Mary Anningová.

Minulý rok bol práve o tejto žene natočený film Amonnite s Kate Winslet v hlavnej úlohe. V múzeu venovanému práve tejto dáme si môžete pozrieť aj jej najvzácnejší nález – veľmi zachovalú kostru pterodaktyla

Mesto je dnes okrem zamerania na skameneliny veľmi príjemným prímorským letoviskom s veľkou pobrežnou promenádou a plážou.

V prístave ležia na piesku farebné člny a čakajú kým ich príliv opäť dostane na vodu.

Hrázdené domy, strechy z trstiny, kamenný kostol a k tomu pár veteránov, nás vracajú v čase do 19.st, všetko vyzerá skoro tak ako kedysi, len autá preháňajúce sa po uliciach nám pripomínajú, že sa píše rok 2017.

Angličania sú tradicionalisti a svoje zvyky, kultúru aj vzhľad svojej krajiny udržiavajú v takmer neporušenom stave.

Ubytovania sme počas celej tejto cesty mali v malých rodinných penziónoch, ktoré to len potvrdzovali. Stredomorská vegetácia, ktorej sa tu darí najmä vďaka Golfskému prúdu ešte umocňuje ten pravý dovolenkový pocit.

Večer sme sa presunuli o pár km ďalej do Charmouthu so strmými útesmi nad morom, kde sa dá prechádzať a kochať sa pohľadom na more, alebo si na pláži urobiť piknik s ohníkom a upiecť si niečo chutné.

Ráno sme si vychutnali full english brakfest a pobrali sa ďalej  cez NP Dartmoor smerom na Plymouth, kde sme prekročili hranice grófstva Devon  a vstúpili do Cornwalu.

Dartmoor je národný park, kde sa točil Pes Baskervilský a mal by vzbudzovať rešpekt a hrôzu. Možno, ak by vládlo typické anglické počasie, tak by sme tento dojem aj nadobudli, ale počas našej cesty ukážkovo svietilo slniečko a tak slatiny pokryté ružovým vresom s pasúcimi sa koníkmi a ovečkami pôsobili ako gýčová fotografia.

Cesty niekedy prekvapili svojou šírkou, pri stretnutí 2 áut jeden musel vždy cúvať, ale keďže šlo o bočné cesty doprava nebola práve frekventovaná. Stretli sme akurát tohto milého pána, ktorý vyznieval akoby prechádzal po svojom panstve a kochal sa jeho krásou.

V národnom parku stojí aj najstarší kamenný most Post bridge, ktorý sa tu zachoval zo 14 st.

 Na obed sme sa zastavili v meste Prince town, kde kedysi vozili tých najhorších kriminálnikov do väznice. Tu sme si dali v miestnej reštaurácii Fish and chips

a po krátkej prehliadke pokračovali cez Plymouth do nášho ďalšieho cieľa do tudorovského sídla Mount Edgcumbe. Pri Plymouthe ústí do mora rieka Tamar, ktorá vytvára širokú deltu a tak nám navigačka ukazovala cestu do vody, čo nás prekvapilo, až potom sm pochopili, že tam premáva trajekt. Trajekt chodí plynule, takže tam nebola takmer žiadna čakacia doba a po chvíli, už podvečer sme dorazili do nádherného anglického parku, ktorý sa rozprestiera okolo samotného domu a je voľne prístupný. Sídlo stojí na konci širokej aleje, kde si zamilované páry, ale aj celé rodiny užívali leto na dekách a tešili sa z krásneho slnečného dňa,

Múzeum je otvorené do 18:00, čo sme našťastie ledva stihli. V dome je centrálna hala, hneď za vstupnými dverami, veľké schodisko a po obvode sú na oboch podlažiach rozmiestnené izby s dobovým nábytkom.

Mali sme možnosť pozrieť si  interiér a vžiť sa do kože Tudorovcov a to doslova. Inak konkrétne toto sídlo bolo počas 2.sv. vojny celkom zničené, ale obnovilo sa do pôvodnej krásy a niektoré z románov našej Rosamundy, ktoré boli sfilmované sa točili aj na tomto mieste.

Deň sme ukončili v pirátskom mesta Looe. V hoteli – pôvodnom rybárskom hostinci, ktorý práve slávil 500 rokov aj pivo chutilo lepšie ako inde.

Mesto Looe je hlbokým fjordom rozdelené na 2 časti a funguje tu tzv. prevozník, ktorý vás prevezie z jednej strany na druhú, čím si ušetríte pomerne veľa času. Vo Fjorde opäť za odlivu ležali rybárske člny takmer na dne, ako keby sa ich čas už naplnil a neboli schopné prevádzky.  

Na druhý deň ráno, keď sme sa vybrali do prístavu fotiť východ slnka bola hladina min. o 3 metre vyššie a člny sa už vydávali na plavbu. V prístave je veľmi pekná piesková pláž, ktorú ráno prečesával chlapec s detektorom kovov. Zjavne tam nachádzal nejaké poklady od zábudlivých turistov.v.

Pozdĺž kanála boli haly, kde sa spracovávali čerstvo ulovené ryby, aby sa dostali na pulty obchodov

Zaujímavosťou je socha tuleňa Nelsona. Tento sa tu zatúlal a pravidelne navštevoval mesto. Stal sa kamarátom a talizmanom pre miestnych obyvateľov, tak mu dali meno Nelson a po jeho smrti mu postavili pomník.

Takže prvý dotyk s Cornwalom máme za sebou a zajtra pokračujeme v spoznávaní najkrajšieho anglického grófstva. Pozrieme sa na najjužnejší aj najzápadnejší cíp Veľkej Británie a na ďalšie zákutia Cornwallu, zatiaľ dovidenia

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vláda po mesiacoch ohlásila uvoľnenia, testovanie sa zatiaľ nekončí

Uvoľňovanie opatrení proti Covid-19 ohlasoval Matovič. Nové pravidlá začnú platiť v pondelok.

Covid automat: V čiernej farbe už nebude žiadny okres

Slovensko postúpi do III. stupňa varovania.

Komentár Zuzany Kepplovej

Voľby nenahrádzajú diplom

Spoločenskí vedci sú vláčení už dávno.


Už ste čítali?